Na úvod si zhrňme fakty a priebeh diskusie na Súdnej rade, kde bola pomerne napätá atmosféra.
Pravidelné zasadnutie Súdnej rady 15. augusta 2023 si sudkyňa Záleská zvolila ako platformu pre svoje vysvetlenie k danej kauze. Deň pred jej zvolaním zaslala žiadosť o vystúpenie jej predsedovi Jánovi Mazákovi. Odôvodila to potrebou ozrejmiť informácie v mediálnom priestore v čo najskoršom termíne, aby sa neprehlbovali problémy, ktoré sa okolo jej osoby vytvárajú.
Sudkyňa o ničom nevedela
Svoje vysvetľovanie začala tým, že sa nevie vyjadriť k medializovaným informáciám okolo kauzy Záleská – Tódová, pretože nič nečíta, nič nevidela a ani si nerozklikla žiaden internetový odkaz, ktorý jej bol doručený. To, že sa okolo jej osoby deje niečo nepríjemné, si vyvodila iba z podporných odkazov kolegov.
Pokračovala tým, že si nepamätá iného kolegu, ktorý by musel vysvetľovať informácie spadajúce pod ochranu súkromia. Urobiť by tak mala iba v prípadoch vymedzených zákonom, teda ak by pani Tódová bola vo veci, v ktorej ona rozhoduje, obvinenou, obžalovanou či poškodenou, prípadne v inom procesnom postavení. Preto si nie je vedomá žiadneho porušenia zákona.
Na spochybňovanie jej sudcovskej spôsobilosti a integrity odpovedala, že vie, akým spôsobom získala sudcovský talár a chráni jeho čistotu celý čas. Nakoľko, podľa jej slov, nebolo možné kúpiť si jej rozhodnutie či vydierať ju, ostáva už len spôsob diskreditácie od ľudí, ktorým sa nepáči jej rozhodovanie.
Sudkyňa tvrdila, že jej súkromné stretnutia s novinárkou neboli utajovanej povahy a že množstvo ľudí vrátane členov Súdnej rady ich aj pri rôznych príležitostiach stretli. Aj v spomínanom tatranskom rezorte, v ktorom trávila dovolenku počas jedného mesiaca, sa pohybovala otvorene a nijako sa neskrývala. Od nikoho nikdy nevyžadovala mlčanlivosť o skutočnosti, že sa s novinárkou pravidelne stretáva a že s ňou trávi čas.
Zdôraznila, že do toho, s kým ona trávi čas po práci, nikoho nič nie je. Rovnako, že nebude odpovedať na otázku, akého charakteru je jej vzťah k Tódovej. Mala však potrebu reagovať na spochybňovanie jej integrity otázkou, komu to vyhovuje, a že žije v krajine, kde prezidentov syn bol zavlečený do cudziny, kde zavraždili Remiáša, Kuciaka a dvoch queer ľudí a kde sa obchoduje so spravodlivosťou.
Kritika súdnej rady
Po tomto úvode začali klásť Záleskej otázky členovia Súdnej rady. Ako prvá sa pýtala sudkyňa Kosová, a to, ako môže Záleská poskytovať stanovisko k niečomu, o čom nič nevie. Vychádzala z jej úvodného prednesu, kde tvrdila, že nečítala ani nesledovala žiadne správy ohľadom prejednávanej aféry, na čo Záleská neodpovedala. Kosová upozornila aj na fakt, že Súdna rada nerieši údajné úniky zo spisov, nakoľko by išlo o trestnú činnosť a tou sa musia zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Rada sa zaujíma skôr o etický rozmer problému a o to, do akej miery môže vzťah s novinárokou ovplyvňovať či spochybňovať nestrannosť sudkyne.
Členka Súdnej rady sa pýtala aj na vec vraždy novinára Kuciaka, kde bola Záleská zákonnou sudkyňou, kým nebola vylúčená pre námietku zaujatosti. V tomto konaní sa ukázalo, že Tódová bola jednou zo sledovaných osôb, načo Záleská odpovedala, že v spise nebol dôkaz o takom procesnom postavení Tódovej alebo iných okolnostiach, aby musela oznamovať svoju zaujatosť.
Sudkyňa Kosová sa ohradila voči Záleskej tvrdeniu, že kladie sugestívne otázky a vysvetlila jej problém vzťahu s Tódovou. Ten by nenastal, ak by novinárka písala o športe alebo iných témach. Ak však píše o veciach, ktoré sa prejednávajú na špecializovanom súde a píše ich tendenčne, tak je to, podľa názoru Kosovej, problém. Z pohľadu pozitívneho hodnotenia a vykresľovania Záleskej novinárkou. Pretože takto nemôže nielen verejnosť vnímať sudkyňu nestranne.
Záleska odmieta takýto obraz a tvrdí, že ak by videla u seba zaujatosť, tak by to oznámila a nie je zodpovedná za články novinárky. Slovná výmena sudkýň sa niesla v napätej atmosfére, ktorú medzi dvoma sudkyňami musel upokojovať predseda Mazák s tým, aby po sebe nekričali, a aby sa rada venovala otázkam etických zlyhaní. K tomu sa opäť ohradila sudkyňa Kosová, že nikdy neriešili iné ako etické záležitosti.
Nasledovalo vystúpenie sudkyne Jelínkovej s tvrdením, že Záleská neprejavuje dostatok úcty a rešpektu k členom Súdnej rady. Viackrát si všimla, že sa snaží prejavovať dominanciu nad členmi Súdnej rady a snaží sa im klásť otázky.
Na jej otázku, či mala niekedy súkromnú etickú dilemu ohľadne vzťahu s novinárkou Tódovou a jej funkciou sudkyne, Záleská odpovedala záporne. Jelínková spomenula už predchádzajúce rokovania Súdnej rady, kde sa preberali etické podozrenia v súvislosti so vzťahom s novinárkou, kde Záleská odmietla špecifikovať ich vzťah. Tento postup Záleská nevidela ako problematický s tvrdením, že ona nevie, aké má verejnosť pochybnosti.
Vzťah s novinármi
Rovnako kriticky voči sudkyni Záleskej vystúpila členka Súdnej rady Pružinec Eren, ktorá jej vzťah s novinárkou označila, s odkazom na mediálne vyjadrenie Mazáka, za intímny, a vyčítala jej úniky informácií za účelom medializácie smerom k Tódovej. Pripomenula jej smrť generála Lučanského a advokáta Krivočenka ako obetí štátu, a pokračovala položením už nastolenej otázky, či takýto svoj vzťah nevníma ako ohrozenie nestrannosti sudcu v očiach verejnosti.
Záleská opäť odmietla špecifikovať svoj vzťah s Tódovou a nevidela dôvod na riešenie tohto vzťahu z etickej roviny v tom čase. Zároveň zhrnula, že sa lepšie k tejto téme vyjadriť nevie a rovnako nechodí medzi novinárov a nemá medzi nimi kamarátov, nakoľko s nimi má len profesionálne vzťahy, pričom menovala Denník N, Aktuality, Sme a agentúru SITA či televíziu TA3. Na otázku, prečo by sudca nemal chodiť medzi novinárov, Záleská uviedla, že v takom prípade by musel sudca prestať súdiť alebo novinár prestať písať, vzhľadom na povahu práce oboch profesií.
V kontexte vyjadrení o nutnosti vylúčenia sudcu iba pre procesné postavenie osoby v konaní mal zaujímavý postreh JUDr. Šamko. Spomenul prípad z praxe, kde sudca Harabin ml. bol vylúčený z rozhodovania veci preto, že osoba vystupujúca v jeho prípade bola nie v konkrétnom procesnom postavení, pre ktoré by bolo možné zo zákona namietať zaujatosť sudcu, ale pretože mala spor s jeho otcom Harabinom starším a voči nemu antagonistický vzťah. A vzhľadom na blízky vzťah otca a syna možno objektívne predpokladať, že by rozhodovanie nebolo nestranné.
Narážal tak na stav, keď je novinárka v nepriateľskom vzťahu s obžalovaným a prípad rieši sudkyňa, ktorá má s novinárkou blízky vzťah. Ani z takéhoto pohľadu však sudkyňa Záleska nevidela potrebu oznamovať svoju zaujatosť smerom k novinárke.
Celé zasadnutie Súdnej rady ohľadne prejednávania vzťahu sudca – novinár trvalo takmer štyri hodiny, a počas tohto času si pozorovateľ mohol všimnúť okrem mnohých odbočiek na iba zdanlivo súvisiace témy najmä neochotu sudkyne priamo vysvetliť povahu jej vzťahu s novinárkou. Členovia rady sa zhodli na potrebe prejednania celej veci pred etickou komisiou a rovnako nastavenia mantinelov pri koexistencii sudcov a novinárov.
Zaujímavý je fakt, že kritickí voči Záleskej boli členovia Súdnej rady volení sudcami, a naopak, členovia Súdnej rady dosadení politikmi boli jej podporovateľmi, s výnimkou advokátky Mišíkovej. Tá napríklad naznačila, že viaceré články Denníka N a novinárky Tódovej boli vnímané ako tendenčné a namierené na ovplyvnenie procesov na súdoch, preto sa blízky vzťah sudkyne a novinárky považuje za problémový.
Zaznelo tam aj niekoľko ďalších výrokov, ktoré stoja za pozornosť verejnosti.
K podstate veci
Sudkyňa Záleská na jednu stranu tvrdí, že sa nestretáva či nechodí medzi novinárov, aby si držala potrebný profesionálny odstup, no na druhú stranu sa roky súkromne stretáva s Tódovou a trávi s ňou dovolenky. Vraj to je verejná informácia, o ktorej mnohí vedeli. S konkrétnymi médiami priznáva výlučne profesionálny vzťah, ale s touto novinárkou odmieta vzťah konkretizovať a odvoláva sa na ochranu súkromia. K tomu sa musí nezávislý pozorovateľ pýtať, prečo.
Rovnako tvrdí, že v inom prípade nemôže blízky vzťah sudca a novinár fungovať kvôli povahe profesie, ale vo svojom prípade to považuje za akceptovateľné, lebo Tódová osobne už nerobí investigatívu, ale publicistiku a prestala písať o kauzách, ktoré rieši Špecializovaný trestný súd.
Ak ide o roky profesionálnych stretnutí, prečo to tajiť. Ak ide o roky užšieho vzťahu ako je priateľský, prečo to nepomenovať a nevysvetliť. Dôvody takýchto nevysvetlených vzťahov totiž zakladajú vážne podozrenia z neobjektívnosti.
Záleská sama tvrdí, že nerobila nič, čím by znižovala dôveru verejnosti v jej rozhodovanie a že spĺňa zdanie nestrannosti. Nevysvetlila však, prečo robí tajnosti práve okolo Tódovej, ktorá v minulosti písala oslavné články na jej osobu. Táto skutočnosť bola výrazným bodom kritiky členov súdnej rady. Ak by sme to radili pod právo na súkromie pre iný ako profesionálny vzťah, to treba rešpektovať. Aj keď tvrdenie Záleskej, že verejnosť sa nemá čo zaujímať, s kým sudca trávi čas po práci, je viac ako problematické.
Je však potrebné spomenúť aj iné ústavné právo. Právo každého, aj zločinca, na nezávislý a nestranný súd. A ten sa musí tak aj javiť nielen dovnútra konštatovaním, že zaujatý nie je, ale predovšetkým aj verejnosti navonok. A vysvetlením širším ako to, že ide o súkromnú záležitosť sudkyne a novinárky.